Ani starí rodičia našich rodičov to prene nevedeli, ale všetci hovorili svorne o tom, že starý Vernár sa nachádzal bližšie k prameňu Vernárky, za Vyšnými Skalkami, možno v miestach a akoli, kde ešte v 50. a 60. rokoch boli posledné stodoly a kde sa uchoval názov Pri stodoloch. Vtýchto stodolách v ústí doliny Mlynná, kde kedysi určite bol mlyn, ešte v prvej polovici tohto storočia naši gazdovia chovali (aj cez zimu) dobytok, skladovali úrodu z polí, mlátili cepmi obilie. Najmä tam, v poli, vznikali naše nádherné piesne. V týchto stodolách a ďalej v doline sa schovávali naši predkovia a počas 2. svetovej vojny aj naši rodičia a dedovia, keď prišli zlé časy. Tesnina z východnej strany, Vyšné Skalky zo západnej s okolitými vrchmi, boli prirodzenými prekážkami, ktoré využili obrancovia obce počas SNP na odrazenie početnejšieho a lepšie vyzbrojeného nepriateľa. V lese Koľvač pod Borzovom odpočívajú svoj večný sen partizáni a vojaci, ktorých od Kubach prepadli Nemci. Hoci ich cez husté lesy a lesné cesty priviedol zradca, nikdy sa týmito miestami nedostali do dediny. Po úbočí na Holom vŕšku sú dodnes známky po zákopoch, odkiaľ viedli všetci schopní chlapi z obce za pomici partizánov a vojakov Slovenskej armády obranné boje. Vtedy strieľal každý väčší kameň a strom. Na Žliabkoch, vo Vajdovom jarku, na Sučej zostali zarazení fašisti a utekali späť, kde ich od juhozápadu hnali a rozprášili chlapci z Bielikovej partizánskej brigády. Ani cez Tesninu sa nedostali a boli viackrát odrazení. Do obceprenikli len potom, keď sa zmenila situácia na úsekoch frontu mimo Vernára, v smere na Černenú skalu a hrozilo izolovanie povstaleckých jednotiek od ich centra v Banskej Bystrici, preto sa musieli stiahnuť na Telgárt. Rozzúrení fašisti sústredili obyvateľov pri krčme, na južnom konci obce a chystali sa ich postrieľať a dedinu vypáliť. Len náhoda ich od toho odradila. Trinásti muži však boli odvlečení do koncentračného tábora v Nemecku, z nich štyria útrapy neprežili - spia svoj večný sen o slobode na neznámom mieste a s nimi ostatní, ktorí padli v bojoch za slobodu. Z koncentračného tábora sa nevrátili: Ondrej Šramko, Šimon Mlynarčík, Ondrej Lukáč, Jozef Petrigáč. Svoje životy za slobodu položili: Juraj Brozák, Bartolomej Gabriš, Michal Alexa, Juraj Ondruš, Ján Ondruš, Michal Ondruš, Ondrej Semeňák, Ján Janov, Jozef Macurák a Ján Toporec. Je to najsvetlejšia novodobná stránka našich dejín nielen v našej obci, ale aj na Slovensku. Na to by nemali potomkovia nikdy zabudnúť.
Použitá literatúra: 700 rokov obce Vernár (brožúrka k oslavám 700-ročnice, zostavil: JUDr. Dušan Petrigáč)