Vitajte na stránke obce Vernár

Lyžiarský areál Studničky

Stránka nieje optimalizovaná pre prehliadač Internet Explorer! Pre korektné zobrazenie stránky použite internetový prehliadač akým je Firefox alebo Google Chrome.

Vernár povstalecký

Ani starí rodičia našich rodičov to prene nevedeli, ale všetci hovorili svorne o tom, že starý Vernár sa nachádzal bližšie k prameňu Vernárky, za Vyšnými Skalkami, možno v miestach a akoli, kde ešte v 50. a 60. rokoch boli posledné stodoly a kde sa uchoval názov Pri stodoloch. Vtýchto stodolách v ústí doliny Mlynná, kde kedysi určite bol mlyn, ešte v prvej polovici tohto storočia naši gazdovia chovali (aj cez zimu) dobytok, skladovali úrodu z polí, mlátili cepmi obilie. Najmä tam, v poli, vznikali naše nádherné piesne. V týchto stodolách a ďalej v doline sa schovávali naši predkovia a počas 2. svetovej vojny aj naši rodičia a dedovia, keď prišli zlé časy. Tesnina z východnej strany, Vyšné Skalky zo západnej s okolitými vrchmi, boli prirodzenými prekážkami, ktoré využili obrancovia obce počas SNP na odrazenie početnejšieho a lepšie vyzbrojeného nepriateľa. V lese Koľvač pod Borzovom odpočívajú svoj večný sen partizáni a vojaci, ktorých od Kubach prepadli Nemci. Hoci ich cez husté lesy a lesné cesty priviedol zradca, nikdy sa týmito miestami nedostali do dediny. Po úbočí na Holom vŕšku sú dodnes známky po zákopoch, odkiaľ viedli všetci schopní chlapi z obce za pomici partizánov a vojakov Slovenskej armády obranné boje. Vtedy strieľal každý väčší kameň a strom. Na Žliabkoch, vo Vajdovom jarku, na Sučej zostali zarazení fašisti a utekali späť, kde ich od juhozápadu hnali a rozprášili chlapci z Bielikovej partizánskej brigády. Ani cez Tesninu sa nedostali a boli viackrát odrazení. Do obceprenikli len potom, keď sa zmenila situácia na úsekoch frontu mimo Vernára, v smere na Černenú skalu a hrozilo izolovanie povstaleckých jednotiek od ich centra v Banskej Bystrici, preto sa musieli stiahnuť na Telgárt. Rozzúrení fašisti sústredili obyvateľov pri krčme, na južnom konci obce a chystali sa ich postrieľať a dedinu vypáliť. Len náhoda ich od toho odradila. Trinásti muži však boli odvlečení do koncentračného tábora v Nemecku, z nich štyria útrapy neprežili - spia svoj večný sen o slobode na neznámom mieste a s nimi ostatní, ktorí padli v bojoch za slobodu. Z koncentračného tábora sa nevrátili: Ondrej Šramko, Šimon Mlynarčík, Ondrej Lukáč, Jozef Petrigáč. Svoje životy za slobodu položili: Juraj Brozák, Bartolomej Gabriš, Michal Alexa, Juraj Ondruš, Ján Ondruš, Michal Ondruš, Ondrej Semeňák, Ján Janov, Jozef Macurák a Ján Toporec. Je to najsvetlejšia novodobná stránka našich dejín nielen v našej obci, ale aj na Slovensku. Na to by nemali potomkovia nikdy zabudnúť.

Použitá literatúra: 700 rokov obce Vernár (brožúrka k oslavám 700-ročnice, zostavil: JUDr. Dušan Petrigáč)