Vitajte na stránke obce Vernár

Lyžiarský areál Studničky

Stránka nieje optimalizovaná pre prehliadač Internet Explorer! Pre korektné zobrazenie stránky použite internetový prehliadač akým je Firefox alebo Google Chrome.

Prvá písomná zmienka

Je tomu už 725 rokov (rok 1295), odkedy prvá písomná zmienka hovorí o založení obce Vernár na nemeckom práve. Zakladateľom obce bol Verner, syn Jána (Hansa) zo Žakoviec, ktorého rodina Görgeyovcov poverila na základe tzv. "šoltskej dohody" vybudovať osadu. Zároveň prvým osadníkom dovolili postaviť si domy, vyklčovať územie a zúrodniť ho. Z výsad obce hodno spomenúť, že richtár mohol súdiť menšie spory, občania si mohli zvoliť farára, v každom dome mohli variť pivo, čo bola výsada len mešťanov a 15 rokov po založení nemuseli platiť poplatky. Obec bola, ako ostatné na území Spiša, založená na zákupnom práve. V zápisoch sa spomína ako Villa Verneri, Wernar, Vernár. Zmluvnú listinu, potvrdenú pečaťou, vydal úradne spišský gróf Bald. Z uvedeného je jasné, že obec v tej dobe, resp. les, v ktorom bola obec oficiálne založená patril k Spišu. Východne od obce bola v tom období založená maličká osada Falkstein, dnešný názov chotára obce Falštín. Stál tam kláštor. Je veľmi pravdepodobné, že kláštor bol na súčasnom mieste Školy v prírode Hranov­nické pleso, ktoré je v dotyku s Falštínom. Je tam prameň s teplou vodou a stál tam ešte v šesťdesiatych rokoch poľovnícky zámok Coburga (bul­harský kráľ), ktorému patrili mnohé okolité lesy, až na Horehroní a Muráňskej planine.

V roku 1310 kastelán spišského hradu Eliaš Farkassy daroval les pri ceste k Breznu s osadami Vernár a Falkstein letanovským kartuziánom. Od 16. storočia obec patrila Muráňskému panstvu. Roku 1657 dal obec Vernár a telgárt palatín Vešeléni do zálohy Spišskej kapitule, ktoré roku 1700 vrátila. Obec teda dlho patrila pod gemersko - malohontskú župu. Stojí za zmienku, že cesta k Breznu neviedla terajšou komunikáciou č. 1/67, lebo jej stála v ceste divá príroda a neprekonateľná roklina vyhĺbená Vernárskym potokom cez Sokolovu skalu, dnes nazývanú Tesnina. Cesta viedla severozápadne chotárom terajšej obce a popod Kráľovú hoľu, ktorá je dominantnýám vrchom Horehronia. Ak pozbierame čriepky spomienok, balád, príbehov a zvykov (mnohých už natrvalo zaniknutých), potvrdí sa nám, že v okolí prameňa Vernárky sa už dávno pred oficiálnym založením obce odohrával tvrdý život našich predkov. Ako to už býva, ich slobodu vždy niekto okliešťoval, ujarmoval, preto sa neskôr v zmienke o Vernárčanoch dočítame, že "Najviaceri zarobili v Amerike pekný groš a ponechajúc macošskú svoju otčinu, usdzjúc sa v susedných dedinách a mestách." (J. Vencko: Dejiny štiav. opátstva na Spiši). Nie je toto tvrdenie ďaleko od pravdy, ak zoberieme do úvahy mnohé priezviská odvodené od názvu obce, alebo skočnosť, že rečou, zvykmi a obyčajmi také blízke obce ako Telgárt a Šumiac boli založené oveľa (aj o niekoľko storočí) neskôr. V blízkosti Vernára bola tiež na zákupnom práve (nemeckom) založená roku 1320 osada Borzov. Miesto, kde presne stála zrejme zostane zahalené závojom dánej histórie, v ktorej aj zanikla, alebo sa integrovala do Vernára. Dnes túto osadu pripomína len názov časti chotára obce smerom na Spišské Bystré. Najpravdepodbnejšie ležala pri komunikácii (hradskej) vedúcej k spomínanému Breznu, ktorá, mimo iného, smerovala od obce Kubachy (Spišské Bystré) dolinou Závratné na Prednú hoľu a ďalej na Horehronie. Osadu Borzov založil spišský opát Ján a zápis o tom sa v opise zachoval v spomínanej knihe J. Vencka. Hovorí sa tam o 60 lánoch na založenie osady, ako sa to v Hranovnici a Kubachoch stalo, pričom osadníci dostali 17-ročnú lehotu na vyklčovanie lesa a prípravu obydlí a pôdy, až potom budú platiť poplatky a odvádzať ďalšie povinné dávky. Je pravdepodebné, že časť osadníkov splynula tiež s obyvateľmi blízkej osady Hincava, ktorá ležala v kopcoch medzi Falštínom a Hranovnicou a aj dnes tam ešte nájdeme zbytky dávnych obydlí a bánskej činnosti obyvateľov, lebo tam poslední lazníci žili v tomto storočí.

Použitá literatúra: 700 rokov obce Vernár (brožúrka k oslavám 700-ročnice, zostavil: JUDr. Dušan Petrigáč)